Desatoro o pitnej vode

1.) Čo robiť, keď mám novú studňu alebo nový vrt

Predovšetkým je nutné dlhodobo čerpať vodu, aby z nej zmizol zákal. To najlepšie poznáme, keď nalejeme vodu do pohára z číreho skla a pozrieme sa na ňu proti svetlu. Voda nesmie javiť zákal, maximálne len, a to v krajnom prípade, malú opalescenciu. (Zákal vo vode môže byť spôsobený v zásade dvomi príčinami: buď je prameň stále „neusadený“ a prináša so sebou piesok vo forme jemného kalu, alebo sací kôš je príliš nízko a zapnutím čerpadla vznikne tlakový náraz, ktorý spôsobí zvírenie dna a strhnutie jemného kalu so sebou do vodovodu. V tomto druhom prípade je rada jednoduchá – zvýšime výšku sacieho koša v studni.) Pokiaľ voda nejaví už žiaden zákal – obvykle toho dosiahneme dlhodobým čerpaním – vykonáme dezinfekciu studne, viď bod 2.

 2.) Ako vykonať dezinfekciu studne alebo vrtu

Ak nemáme k dispozícii ešte mikrobiologický rozbor, ktorý by nám mohol poskytnúť obraz o rozsahu bakteriálnej kontaminácie, vykonáme bežnú dezinfekciu nasledujúcim spôsobom tak, že si najprv vypočítame objem vody v studni v kubických metroch a na každý kubický meter odmeriame 1 lyžicu Chloraminu B, prípadne 1 uzáver dezinfekčného prípravku SAVO. Samozrejme, že je možné použiť aj iný prípravok v množstve odporúčanom výrobcom ( v súčasnej dobe je ďalej na trhu AQUASTERIL, Phar-X-Aqua, Dikacid, všetky na báze voľného chlóru ). Vlastnú dezinfekciu vykonáme tým spôsobom, že odmerané množstvo prípravku zmiešame s malým množstvom vody (napríklad vo vedre z umelej hmoty) a tento roztok nalejeme na povrch hladiny v studni alebo vrte. Potom musíme vyčkať najmenej 1 hodinu, než dôjde k rozptýleniu chlóru v celom objeme vody a začneme čerpať. Tým docielime to, že sa chlór dostane do potrubia a do batérií.

 3.) Ako vykonať odber vody na kontrolu jej kvality

Po vykonanej dezinfekcii studne môžeme pristúpiť k odberu vody za účelom jej kontroly v laboratóriu. Tento odber realizujeme aspoň 2 týždne po vykonanej dezinfekcii. Jedine tak sa môžeme presvedčiť, že dezinfekcia bola účinná aj z dlhodobého hľadiska. K odberu vody použijeme fľašu, ktorú vydalo k tomu účelu laboratórium. Zvlášť dôležitá je sterilná fľaša, ktorá slúži k odberu vody na bakteriologický rozbor. Ak chceme vykonať iba chemický rozbor, je pre odber dostačujúca fľaša PET od balenej vody, ktorú pre istotu niekoľkokrát vypláchneme vodou, ktorú chceme odobrať. Dôležité je pred vlastným odberom nechať odtiecť dostatočné množstvo vody, aspoň také, aby sa vymenil objem vody v potrubí. Najlepšie to spoznáme, keď pri odtekaní vody sledujeme jej teplotu pomocou napr. chrbáta ruky. Akonáhle dôjde k dostatočnému odtoku vody a z kohútika začne prúdiť voda priamo zo studne, dôjde k zreteľnému zníženiu jej teploty (obvykle je teplota vody v studni okolo 10°C). Až potom vodu odoberieme. Obe fľaše naplníme až do ústia – okrem fľaše na bakteriológiu, kde necháme malú vzduchovú bublinku, aby mohlo dochádzať k dosycovaniu spotrebovaného kyslíka behom transportu do laboratória. Dôležité je priviezť odobrané vzorky čo najskôr do laboratória. Ak sa nám to nepodarí v ten deň, tak vykonáme odber odpoludnia či večer, odobrané vzorky dáme cez noc do chladničky a na druhý deň ich čo najskôr dopravíme do laboratória. Okrem kontroly studne na začiatku jej používania sa odporúča vykonať rozbor vody jedenkrát ročne. Táto povinnosť vyplýva aj zo zákona.

 4.) V akom rozsahu kontrolovať kvalitu vody

Pracovníci špecializovaných hygienických laboratórií  sú schopní vykonať rozbor vody v celom rozsahu príslušnej normy. Celý rozsah normy sa však pri bežnej  kontrole studne alebo vrtu obvykle nevykonáva -  predovšetkým z hľadiska ekonomického, stál by totiž okolo 5000 Sk. Úplne postačujúce je vykonanie skráteného rozsahu rozboru. Ak je rozbor vykonaný ku kolaudácii, keď je potrebné stanoviť viac parametrov, napr. aj vybrané ťažké kovy, je táto cena okolo 1000 Sk, v prípade priebežnej kontroly je vykonaný ešte užší výber (tzv. súkromný rozsah), ktorý stojí okolo 800 Sk a ktorý je stanovený tak, aby ním boli postihnuté tie najdôležitejšie sledované parametre. Až po ich event. prekročení, resp. pri prekročení niektorých významných ukazovateľov, ktoré sú indikátorom ďalšieho možného znečistenia studne, obvykle laboratórium odporúča vykonať tieto ďalšie vyšetrenia.

 5.) Ako porozumieť protokolu o rozbore vody

Výsledkom vyšetrenia je protokol, kde sú uvedené jednotlivé analyzované parametre, ich nájdené hodnoty, v prípade, že došlo k ich prekročeniu, je vo vedľajšom stĺpci uvedená hodnota parametra uvedeného v norme. Ďalšie hodnotiace údaje sú uvedené na druhom liste, tzv. posudku.

 6.) Ako porozumieť jednotlivým ukazovateľom kvality

Mikrobiologické ukazovatele

Vyšetrované ukazovatele patria k tzv. indikátorom fekálneho znečistenia, keď sa hľadajú baktérie žijúce v črevnom trakte človeka, alebo teplokrvných živočíchov (koliformné baktérie, fekálne koliformné baktérie a fekálne streptokoky ). Pokiaľ sa vo vode nájdu niektoré z týchto baktérií, je voda podozrivá, že prišla do kontaktu s výkalmi či zbytkami živočíchov a že môže obsahovať patogénne baktérie a vírusy, ktoré práve pochádzajú z črevného traktu. To, že voda je dlhodobo používaná a nedošlo pritom k ochoreniu, ešte neznamená, že ide o nevýznamnú vec. Pravidelní spotrebitelia  si môžu vytvoriť toleranciu k týmto baktériám a v prípade, že nie je oslabený ich imunitný systém, tak im pitie tejto závadnej vody nemusí vadiť. Horšie však sú na tom deti, prípadné návštevy a chorí ľudia. V každom prípade je vtedy potrebné vykonať dezinfekciu studne alebo vrtu podľa postupu uvedeného v bode 2. Okrem indikátorov fekálneho znečistenia sa používajú ešte indikátory tzv. obecnej kontaminácie (psychrofilné a mezofilné baktérie), ktoré nemajú taký významný zdravotný dopad.

 Chemické a fyzikálne ukazovatele pH

Predstavujú  číselné vyjadrenie  kyslosti alebo zásaditosti vody. Limit pre pitnú vodu je neutrálny 6 – 8. Kyslá voda môže spôsobovať koróziu potrubia či čerpadla, čo sa prejavuje prítomnosťou železa, zinku, alebo dokonca medi, či olova, pokiaľ je z tohoto kovu vyrobené potrubie. Všeobecne sa odporúča, pokiaľ je voda kyslá, nepoužívať medené potrubie na jej rozvod. Rozpustená meď môže spôsobiť cirhózu pečene a je známych niekoľko úmrtí kojencov, kde je uvedená táto príčina. Vodu možno do istej miery odkysliť použitím kusového vápenca, ktorý sa umiestni na dno studne, alebo môže byť zavesený vo vhodnom priepustnom obale v studni, aby bolo možné ho dopĺňať či vymeniť. Alkalická reakcia svedčí o prítomnosti napr. vápna, alebo môže ísť o produkty rozkladu organických látok vo vode pôsobením baktérií.

Chemická spotreba kyslíka ( CHSK-Mn, predtým tiež oxidovateľnosť )

Je nešpecifické skupinové stanovenie, ktoré slúži ako podklad pre odhad organického znečistenia vody. Limitná hodnota je 3 mg/l. Organické znečistenie vody môže byť v zásade prírodného pôvodu, či ide o výluhy z organicky bohatých zemín, z lesa, rašeliniska, ale aj o rozklad živočíšneho alebo rastlinného tela priamo v studni, alebo pôvodu umelého. Táto druhá alternatíva je o niečo horšia, pretože vedie k domnienke, že sa do vody mohla dostať aj látka toxická (pesticídy, hnojivá a pod.). Prekročenie tohoto parametra by malo viesť užívateľa k vyčisteniu studne alebo vrtu, následnej dezinfekcii studne a neskôr k novému vyšetreniu.

Dusičnany

V malom množstve sú dusičnany takpovediac všadeprítomné na Zemi, nakoľko sú súčasťou tzv. dusíkového cyklu. Bohužiaľ, vplyvom hnojenia liadkovými hnojivami, únikom odpadových vôd zo žúmp či septikov, organických hnojív atď. sa dusičnany stali v súčasnej dobe vážnou hrozbou všetkých studní a vrtov. Ich zdravotné riziko spočíva v tom, že sa môžu v tráviacom trakte premieňať na tzv. nitrosaminy, ktoré sú podozrivé z karcinogénneho účinku. Tejto premene bráni vitamín C a E. Preto je dôležité v prípade zvýšenej spotreby dusičnanov vplyvom pitia vody dopĺňať stravu týmito vitamínmi.
Limitná hodnota 50 mg/ l bola navrhnutá na základe predpokladu, že spotrebujeme denne 2 l vody (ako priamym pitím, tak cez ostatné jedlo). Ak je tento príjem znížený napríklad na polovicu, potom možno tolerovať pre dusičnany aj hodnotu 100 mg/l. Iná je situácia u kojencov, keď je používaná limitná hodnota 15 mg/l, ktorá vyplýva z toho, že kojenci nie sú schopní rozkladať methemoglobín, ktorý vzniká z dusičnanov a dusitanov.

Dusitany

Majú podobné vlastnosti ako dusičnany. Ich limitná hodnota je stanovená na 0,1 mg/l. Dusitany sa obvykle vyskytujú vo vode, kde je nedostatok kyslíka, ako produkt redukcie dusičnanov, ktorých je vo vode aj  rádovo viac. Táto chemická reakcia môže byť významne urýchlená prítomnosťou zinku, medi alebo železa. To sú kovy, z ktorých môže byť vyrobený rozvod alebo čerpanie vody. Z tohoto hľadiska je preto dôležité vždy riadne odpustiť dostatočný objem vody pred jej použitím alebo aj pred odberom vzorky (viď bod 3)

Amonné ionty

Sú ukazovateľom možného fekálneho znečistenia vody a spoločne s dusitanmi, s chemickou spotrebou kyslíka a chloridmi môže ich nadlimitná hodnota (viac než 0,5 mg/l) signalizovať čerstvé fekálne znečistenie. Niekedy je prítomnosť amonných iontov dôsledkom radu redukčných dejov (katalyzovaných napríklad prítomnou meďou), kedy amonné ionty vznikajú z pôvodných dusičnanov.

Chloridy

Sú ukazovateľ podobný ako amonné ionty. Ich limit je 100 mg/l. Ovplyvňujú chuť vody (slaná chuť), vo vyšších koncentráciách pôsobí aj korozívne. V našich podmienkach je vyššia koncentrácia chloridov skôr nezvyklá, niekedy signalizuje prienik povrchovej vody z chemicky „ošetrenej“ vozovky zimným posypom.

Železo, mangán

Sú kovy, ktoré bývajú často prítomné vo vode a sú príčinou jej zákalu. Ich pôvod môže byť v zásade dvojaký – prirodzený (oblasť výskytu železnej rudy ) daný miestnym zarudnením alebo umelý, kedy ide o produkt korózie (týka sa predovšetkým železa). Obidva kovy patria do skupiny ťažkých kovov, ale na rozdiel od nich nie sú významné z hľadiska pôsobenia na zdravie. Zhoršujú iba chuťové a pachové vlastnosti vody. Pri vyšších koncentráciách môžu spôsobovať problémy pri praní prádla (žlté škvrny), usadenín hrdze vo WC a podobne.

7) Čo robiť so studňou alebo vrtom, keď nevyhovuje kvalita vody

Studňa je vodné dielo, ktoré vyžaduje na rozdiel od vrtu zvýšenú starostlivosť. Predovšetkým je nutné zabezpečiť studňu stavebne. Najčastejšou príčinou kontaminácie vody je prienik povrchovej vody do studne. Preto by malo byť snahou každého stavebníka odviesť povrchovú vodu okolo studne čo najrýchlejšie preč (napr. pomocou žliabku), aby sa znížila možnosť prieniku väčšinou bakteriálne kontaminovanej povrchovej vody do studne. Dôležitá je samozrejme aj dostatočne nepriepustná zákrytová doska. Aby sa znížilo riziko kontaminácie povrchovou vodou, odporúča sa vykonať utesnenie telesa studne ílom. Tieto zásady sú veľmi dôležité z hľadiska prevencie pred prienikom povrchovej vody. Príčinou zhoršenej kvality vody však môže byť aj prirodzené zanášanie dna studne nánosmi bahna, nečistôt, ktoré zhoršujú kvalitu vody v parametri vyššej spotreby kyslíka (vyšší obsah organických látok). To vedie k znečisteniu studne baktériami, ktoré tu nachádzajú dobré podmienky pre život. Ďalším prejavom prirodzeného starnutia studne je vznik nánosov železa alebo vodného kameňa. Obvykle sa tento jav pozoruje aj na stenách studne, kde sa potom na inkrustoch tvorí biofilm organických látok, kde opäť môžu vegetovať baktérie, poprípade riasy. Z týchto dôvodov je nutné studňu pravidelne čistiť. Dno obvykle kalovým čerpadlom a jej steny postrekom vodou alebo kefou. S výhodou možno pritom použiť roztok chlóru vo vode (napr. SAVO). Všetko opláchneme čistou vodou a všetku vodu vyčerpáme. Dno studne sa odporúča pokryť hrubozrnným pieskom alebo štrkom. Necháme napustiť vodu a čerpáme do tej doby, až dôjde k vymiznutiu zákalu. Potom vodu vydezinfikujeme ako je uvedené v bode 2. Častou príčinou zhoršenia kvality vody v studni sú však aj stavebné práce, ktoré sa vykonávali v blízkosti studne, poprípade využitie podzemného prameňa pre inú studňu. To mohlo viesť ku zmene prúdenia podzemnej vody a v dôsledku toho sa zmenila kvalita vody v prameni, ktorý napája studňu. V neposlednom rade je nutné upozorniť na bodové zdroje znečistenia, ktoré sa vyskytli v blízkosti studne – môže to byť napríklad divoká skládka hnoja, naplnený poprípade neutesnený septik, znečistený potok, ktorý tečie v blízkosti studne a z ktorého sa voda infiltráciou dostáva do studne. Príčin môže byť celý rad a je nutné ich správne vytipovať po porade s odbornými pracovníkmi v laboratóriu.

8) Kedy použiť filtre na vodu

Stalo sa istou módou zlepšovať kvalitu vody pomocou rôznych filtrov, ktoré odstraňujú z vody všetky možné nečistoty a činia ju tak údajne pitnou. Na základe doterajších skúseností s ponúkanými filtrami však musíme konštatovať,  že tomu, bohužiaľ, tak nie je. Predovšetkým je potrebné zvážiť na základe chemického a mikrobiologického rozboru, či je naozaj nevyhnutné filter používať. Najlepšie je sa o tom poradiť s pracovníkmi laboratória, ktorí sú s problematikou filtrov veľmi dobre zoznámení a môžu, pokiaľ to bude skutočne potrebné, odporučiť typ filtra, ktorý je pre daný účel vhodný. Pri zakúpení filtra je treba zvážiť aj okolnosť, že väčšina filtrov, pokiaľ nie sú u nich vymieňané s dostatočným predstihom filtračné vložky, môže spôsobovať zhoršenie vody. Nutnosť častej výmeny filtrov potom obvykle vedie k zvyšovaniu prevádzkových nákladov a výsledkom je, v lepšom prípade, že sa filter prestane používať. V horšom prípade sa filter používa ďalej bez výmeny vložky a kvalita vody za filtrom je nižšia než kvalita vody pred ním!

 9) Kedy odporúčať pitie balenej vody

Ak kvalita vody v studni nevyhovuje a nedá sa dostupnými prostriedkami zlepšiť,  je nutné zaistiť si zdroj pitnej vody prostredníctvom dnes všeobecne dostupnej balenej vody. V súčasnej dobe je na trhu veľký výber balených vôd a zákazník je často odkázaný na reklamu, poprípade obal, pri rozhodovaní, ktorú balenú vodu si má kúpiť. Je nutné konštatovať, že na kvalitu balených vôd sú vyššie nároky než na kvalitu pitných vôd rozvádzaných vodovodným potrubím. Zvlášť zvýšené sú požiadavky na tzv. kojenecké balené vody, kde je kladený zvláštny dôraz na zníženú koncentráciu dusičnanov. Tento typ vôd však býva často spojený s ich nízkou mineralizáciou, tj. s nízkym obsahom vápnika a horčíka, čo je z hľadiska ich nedostatku vo výžive skôr negatívnym faktorom. Mali by sme teda preferovať vodu, ktorá má na jednej strane nízky obsah dusičnanov a na druhej strane nie je príliš mäkká, tj. jej obsah vápnika a horčíka je vyšší než doporučený limit. (bohužiaľ netýka sa to Dobrej vody). Takouto vodou je napríklad Aquila čerpaná pri Karlových Varoch, ktorá má naviac aj vyšší prirodzený obsah oxidu uhličitého.

 10) Čím je ovplyvnená chuť vody

Kontaminujúce látky okrem toho, že zhoršujú zdravotné ukazovatele vody, často ovplyvňujú aj jej chuť. Pachuť vody býva väčšinou spôsobená prítomnosťou kovov (kovová chuť), ktorú má vo väčšine prípadov na svedomí železo a mangán, poprípade zinok. Chuťovo nepríjemná je prítomnosť sírovodíka, rias, ale i klasických organických kontaminantov, ako sú fenoly, chlorofenoly a ropné látky. Žiaľ, existuje veľká skupina látok (naviac väčšinou karcinogénnych), ktoré neovplyvňujú chuťové a zmyslové vlastnosti vody a ich prítomnosť je možné zistiť len pomocou vysoko citlivých prístrojov. Pravdepodobnosť ich výskytu vo vode je však väčšinou nízka

Na druhej strane sú vo vode prítomné látky, ktoré jej chuť zlepšujú. Vynikajúci je v tomto smere rozpustený kyslík (preto nám tak chutí voda z horského prameňa, ktorá je kyslíkom presýtená. Jeho prítomnosť je predovšetkým ovplyvnená technologickým spracovaním pitnej vody a tiež teplotou. (prevarená voda, kde kyslík nie je prítomný, nám väčšinou nechutí).  Ďalšími dôležitými prvkami zlepšujúcimi chuť vody je vápnik a horčík, ktoré tvoria tzv. tvrdosť vody. Obecne platí, že čím vyššia je tvrdosť vody, teda čím vyšší je obsah vápnika a horčíka, tým je lepšia chuť vody (samozrejme to platí len do určitej koncentrácie). Pri tom je ďalej rozhodujúci i pomer vápnika k horčíku. Chuťovo vyrovnaná voda by mala mať tento pomer 10 : 1 ( vápnik : horčík ). Voda s obráteným pomerom pôsobí skôr  ako preháňadlo. Chuť vody rovnako ovplyvňuje prítomnosť rozpusteného oxidu uhličitého (rozpúšťa sa mimo iného na kyselinu uhličitú), ktorý ovplyvňuje ostrú chuť vody. Minerálne vody majú obvykle prirodzene vyššie obsahy oxidu uhličitého. Presýtením vody týmto plynom sa vyrába sóda. Pri tejto koncentrácii oxidu uhličitého je pôvodná chuť vody celkom zmenená.

 Záverom : Uvedený materiál je doslovne prevzatý z informačného letáku pána RNDr. Svatopluka Krýsla, RNDr. z akreditovaného pracoviska OHS Klatovy.

.

Copyright © 1996 - 2015 HYPRO s.r.o. l Sitemap