Zdravotné efekty pitia demineralizovanej vody

Ing. VILIAM VIŠACKÝ, CSc.
Výskumný ústav vodného hospodárstva, Bratislava

Motto:
Všetky látky sú jedmi, neexistuje žiadna, ktorá
by nebola jedom.
Správna dávka rozlišuje jed a liek.
PARA CELSUS (1493 – 1541) 

Úvod

Je veľmi čistá voda, teda upravená reverznou osmózou, ďalej len RO, destiláciou alebo deionizáciou, vhodná alebo nevhodná na konzumáciu kvôli kompletnému nedostatku iónov?

Tento článok vychádza z predpokladu, že hovoríme o zdravotných efektoch pitia demineralizovanej vody (ďalej len DEMI) ľuďmi zdravými, ktorí jedia pravidelne, ich potrava je rozmanitá, má dostatok minerálnych látok, nie je ovplyvnená jednostrannou diétou a nepijú nadmerné množstvá akejkoľvek tekutiny.

Ak čítate tento článok, už ste sa pravdepodobne zamýšľali nad odpoveďou na túto otázku. Skutočné experimentálne údaje (vo vedeckých časopisoch) o zdravotných efektoch po konzumácii demineralizovanej vody sa zdá, že skoro neexistujú, naproti tomu, diskusie, úvahy a argumenty bez logického zdôvodnenia sa len tak hemžia! Paradoxne všetky diskusie sa točia okolo prítomnosti, či neprítomnosti telu prospešných iónov, ako je vápnik, horčík alebo draslík vo vode a nik neberie do úvahy, aké prospešné pre zdravie je, ak sú z vody spoľahlivo odstránené ťažké kovy a/alebo iné kontaminanty, ktoré sú pre organizmus nebezpečné aj v nízkych koncentráciách [4].

Kvalifikácia vody Ekvivalent CaCO3 Vápnik
mg/l mg/l
Mäkká 0 - 17,1 0 - 7
Trocha tvrdá 17,1 - 60 7 - 24
Mierne Tvrdá 60 - 120 24 - 28
Tvrdá 120 - 180 28 - 72
Veľmi tvrdá > 180 >72

POZNÁMKA :
Tabuľky klasifikácie tvrdosti vody môžu byť aj iné než je vyššie uvedená. Táto tabuľka slúži na identifikáciu termínov tvrdosti použitých v tomto článku.

Priemerná voda, ktorá je trocha až mierne tvrdá, obsahuje okolo 24 mg/l vápnika. Obsah horečnatých iónov je asi 12 – 15 % úrovne vápenatých (alebo 3,6 mg/l). Jeden liter veľmi tvrdej vody bude obsahovať okolo 72 mg/l vápnika a asi 11 mg/l horčíka. Extrémne tvrdá voda však môže obsahovať cez 400 mg/l vápnika v iónovej forme.

Ak denne vypijete 2 litre vody, poskytnete vášmu telu približne 14 – 144 mg vápnika. To znamená 1,2 % až 12 % z odporúčaného denného príjmu (1000 až 1200 mg) vápnika, ktoré vaše telo vyžaduje. V tom istom objeme vody poskytnete vášmu telu približne tým istým percentuálnym podielom vašu dennú dávku horčíka. Jeden pohár mlieka v porovnaní s vodou obsahuje asi 300- 350 mg vápnika – to je dvakrát viac než 2 litre veľmi tvrdej vody.

Pitná voda, ktorá obsahuje vápnik a horčík, teda reálne môže byť zdrojom maximálne 12-tich % vášho denného príjmu týchto minerálov. Nie je to však jediný zdroj, telo sa nestará, odkiaľ minerály získa – či z vody, potravy alebo výživových doplnkov – takže, ak sa stravujete vyvážene, prijmete dostatok vápnika a horčíka (aj iných esenciálnych minerálov) a nemali by nastať žiadne zdravotné ťažkosti z pitia DEMI vody iba preto, že voda má nedostatok esenciálnych minerálov.

Zatiaľ čo sa telo nestará, z akého zdroja získa minerály v prípade potreby, v prípade prebytku je forma, akou je vápnik viazaný v molekule, rozhodujúca. Napríklad biologická dostupnosť vápnika vo forme citranu sa ukázala byť 2,5-krát vyššia než vo forme uhličitanu vápenatého [1]. Viaceré články prisudzujú tento rozdiel skutočnosti, že organické formy vápnika (citran, laktát a tak ďalej) sa rozpustia v žalúdku oveľa ľahšie než uhličitan vápenatý (ktorý sa nachádza napríklad v lacných výživových doplnkoch). Iné štúdie tvrdia, že rozdiel je nepatrný, pretože rozpustený vápnik vo vode je v iónovej forme. Myslím, že biologická dostupnosť vápnika, ktorý je rozpustený, je rovnaká alebo veľmi blízka. Odpoveď na túto otázku nie je potrebné v tomto článku ďalej riešiť, pretože prichádza do úvahy len v prípade nadbytku zdrojov minerálov.

Ďalší zaujímavý fakt uvedený v literatúre v súvislosti s používaním DEMI vody bol, že varenie vo vode, ktorá má nízky obsah minerálov, extrahuje viac minerálov z jedla než je tomu pri varení s normálnou alebo tvrdou vodou. Vzhľadom na to, že voda je univerzálne rozpúšťadlo, môže byť toto zistenie pravdivé. Napriek tomu si myslím, že opäť nie je dôležité z hľadiska príjmu minerálov (pokiaľ sa však voda z varenia nevylieva!), pretože pri trávení sa minerálne látky z potravy kvôli nízkemu pH v žalúdku dostávajú do rozpustnej formy.

Samozrejme, inou vecou sú chuťové pocity pri konzumácii jedla pripraveného z DEMI vody. Tento pocit je subjektívny a pre spravodlivé a objektívne posúdenie senzorických vlastností pokrmov by sa mali urobiť testy, pri ktorých žiadna z osôb posudzujúca pokrm by nesmela vedieť aké vzorky ochutnáva, podobne ako je to pri degustácii vín. Inak, svetoznámy plzenský Prazdroj vďačil za mimoriadne senzorické vlastnosti piva práve vďaka vlastnému zdroju vody, ktorá mala veľmi nízky stupeň tvrdosti.

Pitie DEMI vody však môže spôsobiť určité zdravotné problémy, napríklad:
• ak máte nevyváženú stravu alebo držíte diétu,
• ak máte poruchu metabolizmu,
• pri konzumácii veľkého množstva takejto vody,
• v určitých lokalitách, kde je pitná voda upravená prídavkom určitých látok, ak tieto nie sú dostatočnom množstve v bežnej potrave, napríklad fluoridov. V niektorých krajinách je pitná voda hlavným zdrojom fluoridov.

Argument 2: DEMI voda, keď je zbavená rozpustných látok, je „hladná“ a vyplavuje z vášho tela minerály.

Ak sa normálne stravujete, obsah vášho žalúdka pri vypití DEMI vody príde o niekoľko miligramov vápnika alebo iných iónov, ktoré sa vylúhujú. Teda voda už v žalúdku je izotonická a údajné lúhovanie minerálov z tela, ktoré má prebiehať v tenkom čreve, následne nemôže hrať významnú rolu.

Iný spôsob ako si predstaviť situáciu, ktorá v žalúdku nastane, je rozmixovať jedlo v DEMI vode a tú istú dávku toho istého jedla rozmixovať v tvrdej vode (pH má byť upravené HCl na 1-2). Pokiaľ budete analyzovať obsah minerálov v prvom prípade a v druhom prípade zistíte rozdiel len v obsahu minerálov, ktorý mala navyše tvrdá voda.

Ďalším argumentom môže byť, ak s použitím bežných tabuliek uvádzajúcich úrovne vápnika, sodíka a draslíka v potravinách spočítate ich množstvo pre konkrétne jedlo. Napríklad hamburger zložený zo žemle, syra, paradajky, dressingu a kúskov mäsa môže mať celkový obsah týchto troch katiónov zhruba 3192 mg (skoro 3,2 gramu). To je stokrát viac než je v pollitri veľmi tvrdej vody. Úroveň vápnika je asi 178 mg, sodíka okolo
1740 mg a draslíka okolo 1274 mg. Obsah ostatných stopových esenciálnych prvkov v potrave a vode robí rozdiel medzi DEMI vodou a filtrovanou vodou ešte viac bezvýznamný.

Ako posledný logický argument uvediem bilanciu kolobehu vody v našom tele [2]. Jedna z dôležitých funkcií tenkého aj hrubého čreva je pohlcovanie vody a elektrolytov. V črevách denne vstrebáme približne 2000 ml vody z potravy a nápojov, objem žalúdočných a črevných sekrétov (sliny, žalúdočné šťavy, sekrét zo žlče, pankreasu a čriev) je asi 8000 ml denne; teda asi 10 litrov tekutín každý deň prechádza črevami. Týchto 8 litrov je tvorených z 1 až 1,5 litra slín, 2 až 3 litre sú vylúčené žalúdkom, 1 liter tvorí žlč a 1 liter pankreas a 2 litre sú vylučované tenkým črevom. (Všimnite si, že tieto čísla sú aproximatívne, nie absolútne. Objemy sa môžu meniť v závislosti od experimentálnej metódy zisťovania množstva tekutín a podmienok počas zisťovania.) Z 10 litrov, ktoré vstúpia do čriev každý deň, asi iba 1 liter prejde do hrubého čreva, 90 % je absorbovaných epitelom tenkého čreva. Asi iba 150 ml denne je vo výkaloch, zvyšok je absorbovaný hrubým črevom. Je samozrejmé, že každá porucha v absorpcii kvapalín v črevách významne ovplyvňuje rovnováhu tekutín a elektrolytov v tele. Normálna funkcia vnútorností má riadiacu úlohu pre rovnováhu vody a elektrolytov. Základnou funkciou obličiek je vylučovanie moču, v ktorom okrem vody odchádzajú aj produkty látkovej výmeny. V obličke sa krv prefiltruje, voda, soli a malé molekuly sa vstrebávajú a odpadové látky putujú do močového mechúra. Jeho kapacita je 500-700 ml, ale pocit nutkania na močenie sa objavuje už pri naplnení 250-300 ml. Tento systém zabezpečuje, aby bilancia príjmu a výdaja vody bola vyvážená.

Viacero odborníkov tvrdí, že pitie priveľkého množstva DEMI vody môže viesť k nedostatku iónov v tele, čo následne zapríčiní vážne zdravotné ťažkosti. To je pravda, ale to isté sa môže stať aj pri pití priveľkého množstva vodovodnej vody. Tento stav je známy ako intoxikácia vodou. Intoxikácia vodou (taktiež známa ako hyperhydratácia alebo otrava vodou) je potenciálne smrteľná porucha mozgových funkcií, ktorých výsledkom je, že normálna rovnováha elektrolytov v tele je posunutá mimo bezpečných hraníc zvýšenou konzumáciou vody. Normálni, zdraví jedinci (fyzicky aj z výživového hľadiska) sa nemusia znepokojovať, ak občas spotrebujú priveľa vody. Skoro všetky úmrtia spojené s intoxikáciou vodou v prípade zdravých jedincov majú na svedomí súťaže v pití vody, pri ktorých sa ľudia pokúsili vypiť viac než 10 litrov vody v priebehu niekoľkých minút, alebo dlhotrvajúce a intenzívne cvičenia, počas ktorých nebola nahrádzaná vysoká strata tekutín pitím elektrolytov.

Záver

Úprava vody je proces odstraňovania nežiaducich chemických a biologických kontaminantov zo zdroja vody. Cieľom je vyrobiť vodu vhodnú pre určitý účel. Na Slovensku sú kvalitatívne požiadavky pre pitnú vodu upravené nariadením vlády č. 354/2006 Z.z. z 10. mája 2006, ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú pre ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Kontrola kvality zaručuje čistú, kvalitnú a zdravú pitnú vodu z vášho vodovodného kohútika. Ak však váš vlastný zdroj vody obsahuje kontaminanty, ako sú napríklad dusičnany, ťažké kovy a podobne, potom napríklad membránové RO zariadenie je dobrou voľbou pre prípravu čistej a bezpečnej vody na pitie a varenie. Jediný negatívny dopad pri porovnaní vody filtrovanej a DEMI vody je v cene. Cena DEMI vody je oveľa vyššia než vody z verejného vodovodu.

Voľne spracované zo zdrojov:
1. The Journal of Clinical Pharmacology, Howard J. Heller, MD and col., November, 1999
2. Galbavý,Š., Šramka, M. Somatológia – základy anatómie a fyziológie pre humanitné smery,
vysokoškolské skriptá, SAPIENTIA Bratislava, 2008, 1. vyd., 70 s.
3. http://www.everythingyoualwayswantedtoknow.com/watertreatment/distilledwater.htm
4. http://www.who.int/water_sanitation_health/dwq/dwqtraining/en/index.html

.

Copyright © 1996 - 2015 HYPRO s.r.o. l Sitemap